Život Prešova
online
online
Pred 60 rokmi sa uskutočnila nevydarená invázia USA v Zátoke svíň
17.04.2021 Celý región
Washington/Havana
17. apríla (TASR) – V apríli 1961 sa pokúsili kubánski exulanti vyslaní
zo Spojených štátov zosadiť kubánskeho vodcu Fidela Castra. Američania
sa totiž obávali, že rastúci vplyv kubánskej revolúcie v ďalších
latinskoamerických krajinách by mohol prispieť k rozšíreniu komunizmu
v oblasti, ktorú tradične považovali za sféru svojho vplyvu. Kubánska
armáda však inváznu skupinu počas troch dní porazila.
Od začiatku nevydarenej invázie v Zátoke svíň (Bahía de los Cochinos) uplynie v sobotu 17. apríla 60 rokov.
Americká vláda začala vyvíjať snahy o zvrhnutie Fidela Castra už krátko po tom, ako sa po víťazstve kubánskej revolúcie (koncom decembra 1958) a úteku diktátora Fulgencia Batistu z Kuby (1. januára 1959) ujal moci. Tieto snahy sa zintenzívňovali so značným zhoršovaním vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré nastalo počas roku 1959.
Prezident USA Dwight David Eisenhower schválil 17. marca 1960 plán vypracovaný špeciálnym výborom pre tajné operácie, ktorý spočíval v tom, že s pomocou nepriamej a utajenej americkej intervencie sa mal zvrhnúť Castrov režim.
Americká spravodajská služba CIA verbovala kubánskych emigrantov na Floride pre inváziu na Kube. Vycvičení Kubánci mali po vylodení hľadať podporu medzi miestnym obyvateľstvom a postúpiť až do Havany.
Dňa 17. apríla 1961 sa na pobreží v Bahía de los Cochinos na plážach Playa Girón a Playa Larga vylodila vyše 1400-členná skupina kubánskych emigrantov podporovaná CIA. Americká tajná služba však situáciu na ostrove neodhadla a k povstalcom sa nepridala ani časť kubánskej armády, ani miestni obyvatelia.
Už po prvých útokoch vyhlásil Fidel Castro všeobecnú mobilizáciu a kubánska armáda spolu s Ľudovými milíciami inváziu počas troch dní – 19. apríla - porazila. V bojoch pri invázii v Zátoke svíň zahynulo vyše 110 exulantov a kubánske vládne jednotky stratili viac ako 170 mužov a okolo 4000 ich bolo zranených.
Kubánske revolučné sily zajali viac ako 1200 exulantov, ktorí boli prepravení do Havany a väčšina z nich obvinená z vlastizrady. Kuba zverejnila minulosť a majetkové pomery zajatcov. Asi 200 z nich patrilo k bývalému Batistovmu vojsku, väčšina ďalších pochádzala z bohatých rodín kubánskych priemyselníkov, plantážnikov a veľkostatkárov, ktorým bol po revolúcii zoštátnený majetok.
Už v máji 1961 Fidel Castro vyhlásil, že zajatcov vymení so Spojenými štátmi za 200 poľnohospodárskych traktorov. V apríli 1962 však Kuba bez podmienok prepustila do USA z dôvodu zdravotných problémov asi šesť desiatok zajatcov. Neskôr došlo k rokovaniam medzi americkými mimovládnymi organizáciami a Havanou. Výsledkom bolo prepustenie všetkých zvyšných exulantov v decembri 1962. Výmenou za nich dostala Kuba zásielky liekov a potravín v hodnote 53 miliónov dolárov.
K hlavným príčinám neúspechu invázie patrili zlé odhady CIA o skutočnej situácii na ostrove, podcenenie popularity Fidela Castra, nedostatočná vojenská príprava, zlá koordinácia operácií, ako aj neposkytnutie sľubovanej vojenskej pomoci exulantom.
Invázia vyostrila vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a hoci sa americká administratíva snažila od operácie spočiatku dištancovať, nakoniec bola nútená svoju úlohu priznať. Tajná operácia vyvolala mimoriadne negatívne reakcie aj v latinskoamerických štátoch, keďže viaceré ju označili za zasahovanie do vnútorných záležitostí, a neutrálne krajiny, ako napríklad India, ju považovali za ohrozenie mieru.
V západných, najmä konzervatívnych politických kruhoch vyvolal nevôľu zase neúspech celej operácie, ktorý znamenal pokles prestíže amerického prezidenta Johna F. Kennedyho - napriek tomu, že inváziu pripravil ešte jeho predchodca Dwight D. Eisenhower.
Naopak, na Kube úspešná obrana pred inváziou ešte viac posilnila pozíciu Fidela Castra a ním presadzovaných revolučných zmien. Počas konferencie OSN poslal v auguste 1961 revolucionár a hlavný veliteľ výcviku Ľudových milícií Ernesto Che Guevara americkému prezidentovi Kennedymu odkaz: "Ďakujeme za Playa Girón. Pred inváziou bola revolúcia krehká, teraz je silnejšia než kedykoľvek predtým."
Od začiatku nevydarenej invázie v Zátoke svíň (Bahía de los Cochinos) uplynie v sobotu 17. apríla 60 rokov.
Americká vláda začala vyvíjať snahy o zvrhnutie Fidela Castra už krátko po tom, ako sa po víťazstve kubánskej revolúcie (koncom decembra 1958) a úteku diktátora Fulgencia Batistu z Kuby (1. januára 1959) ujal moci. Tieto snahy sa zintenzívňovali so značným zhoršovaním vzťahov medzi oboma krajinami, ktoré nastalo počas roku 1959.
Prezident USA Dwight David Eisenhower schválil 17. marca 1960 plán vypracovaný špeciálnym výborom pre tajné operácie, ktorý spočíval v tom, že s pomocou nepriamej a utajenej americkej intervencie sa mal zvrhnúť Castrov režim.
Americká spravodajská služba CIA verbovala kubánskych emigrantov na Floride pre inváziu na Kube. Vycvičení Kubánci mali po vylodení hľadať podporu medzi miestnym obyvateľstvom a postúpiť až do Havany.
Dňa 17. apríla 1961 sa na pobreží v Bahía de los Cochinos na plážach Playa Girón a Playa Larga vylodila vyše 1400-členná skupina kubánskych emigrantov podporovaná CIA. Americká tajná služba však situáciu na ostrove neodhadla a k povstalcom sa nepridala ani časť kubánskej armády, ani miestni obyvatelia.
Už po prvých útokoch vyhlásil Fidel Castro všeobecnú mobilizáciu a kubánska armáda spolu s Ľudovými milíciami inváziu počas troch dní – 19. apríla - porazila. V bojoch pri invázii v Zátoke svíň zahynulo vyše 110 exulantov a kubánske vládne jednotky stratili viac ako 170 mužov a okolo 4000 ich bolo zranených.
Kubánske revolučné sily zajali viac ako 1200 exulantov, ktorí boli prepravení do Havany a väčšina z nich obvinená z vlastizrady. Kuba zverejnila minulosť a majetkové pomery zajatcov. Asi 200 z nich patrilo k bývalému Batistovmu vojsku, väčšina ďalších pochádzala z bohatých rodín kubánskych priemyselníkov, plantážnikov a veľkostatkárov, ktorým bol po revolúcii zoštátnený majetok.
Už v máji 1961 Fidel Castro vyhlásil, že zajatcov vymení so Spojenými štátmi za 200 poľnohospodárskych traktorov. V apríli 1962 však Kuba bez podmienok prepustila do USA z dôvodu zdravotných problémov asi šesť desiatok zajatcov. Neskôr došlo k rokovaniam medzi americkými mimovládnymi organizáciami a Havanou. Výsledkom bolo prepustenie všetkých zvyšných exulantov v decembri 1962. Výmenou za nich dostala Kuba zásielky liekov a potravín v hodnote 53 miliónov dolárov.
K hlavným príčinám neúspechu invázie patrili zlé odhady CIA o skutočnej situácii na ostrove, podcenenie popularity Fidela Castra, nedostatočná vojenská príprava, zlá koordinácia operácií, ako aj neposkytnutie sľubovanej vojenskej pomoci exulantom.
Invázia vyostrila vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom a hoci sa americká administratíva snažila od operácie spočiatku dištancovať, nakoniec bola nútená svoju úlohu priznať. Tajná operácia vyvolala mimoriadne negatívne reakcie aj v latinskoamerických štátoch, keďže viaceré ju označili za zasahovanie do vnútorných záležitostí, a neutrálne krajiny, ako napríklad India, ju považovali za ohrozenie mieru.
V západných, najmä konzervatívnych politických kruhoch vyvolal nevôľu zase neúspech celej operácie, ktorý znamenal pokles prestíže amerického prezidenta Johna F. Kennedyho - napriek tomu, že inváziu pripravil ešte jeho predchodca Dwight D. Eisenhower.
Naopak, na Kube úspešná obrana pred inváziou ešte viac posilnila pozíciu Fidela Castra a ním presadzovaných revolučných zmien. Počas konferencie OSN poslal v auguste 1961 revolucionár a hlavný veliteľ výcviku Ľudových milícií Ernesto Che Guevara americkému prezidentovi Kennedymu odkaz: "Ďakujeme za Playa Girón. Pred inváziou bola revolúcia krehká, teraz je silnejšia než kedykoľvek predtým."
www.ZIVOTPO.sk
